Kancelária
Bratislavského
samosprávneho kraja
v Bruseli

Implementácia energetickej politiky v európskych regiónoch

hlavná foto

V stredu 25. septembra 2013 sa v kancelárií Slobodného štátu Sasko v Bruseli konala záverečná konferencia projektu EnercitEE. Partneri projektu z piatich európskych regiónov (Sasko, Småland, Emilia-Romagna, Horné Savojsko a Dolné Sliezsko) prezentovali výsledky regionálnych podprojektov a šírili nadobudnuté know-how.


Uvedomujúc si stúpajúci dopyt po energiách a zároveň ich rastúce ceny, Európska únia presadzuje rozvoj energeticky efektívneho a nízko-uhlíkového hospodárstva. Pre správnu implementáciu smerníc o energetickej efektívnosti a energetickej hospodárnosti budov, a pre splnenie európskej energeticko-klimatickej stratégie je potrebné aktívne podporovať ich realizáciu na všetkých úrovniach politického riadenia. EÚ si do roku 2020 stanovila ciele, známe aj ako „20-20-20“, ktoré počítajú s 20%-ným poklesom emisií skleníkových plynov, 20%-ným vzrastom využívania obnoviteľných zdrojov energie a 20%-ným znížením spotreby energie oproti hodnotám z roku 1990.


Ako povedal Akos Szabo z Interreg IVC, EnercitEE je vlajkovou loďou medzi projektmi energetickej efektívnosti. Jeho hlavným poslaním je šírenie postupov overených praxou. Platformou pre vzdelávanie a zdrojom inšpirácie môže byť zoznam úspešných projektov a príručka pre regióny, ktoré sú dostupné na stránkach EnercitEE a Interreg IVC.


Jednoznačne najambicióznejším regiónom prezentovaným na konferencií bol švédsky Småland. Gunnar Nordmark predstavil plány mesta Växjö stať sa najzelenším mestom Európy zastavením využívania fosílnych palív a odstránením tvorby emisií CO2 do roka 2030. Politikou výstavby energeticky hospodárnych domov z dreva a transformáciou miestnej teplárne na báze biomasy poukázali na možné úspešné riešenia energetickej krízy. Gunnar Nordmark zdôraznil, že práve šírenie informácií a cezhraničná spolupráca sú kľúčom k úspechu. V regióne Småland tiež dosiahli politickú zhodu vo všetkých táboroch a dokázali angažovať občanov, vďaka čomu je napĺňanie ich cieľov a tvorba nových politík omnoho priechodnejšie.


Opačnú situáciu opisoval Pawel Kurant z Dolného Sliezska, kde sa ľudia prednostne zaoberajú inými problémami a energetická efektivita je skôr v úzadí. Hľadanie vhodných partnerov pre projekty bolo v regióne komplikované a upriamilo pozornosť na potrebu mobilizácie a motivácie verejnosti. Jeho kolega Arkadiusz Suliga zdôraznil nevyhnutnosť realizovania projektov teraz, keďže neskôr už nebude k dispozícií toľko finančných prostriedkov z fondov EÚ.


O potrebe zmeny návykov a názorov hovoril aj Attilio Raimondi z talianskeho regiónu Emilia-Romagna. Podľa jeho slov pomaly strácame nádej na lepšiu budúcnosť a preto je nevyhnutné konať, a nie len vydávať nové smernice a nariadenia. Vittorio Marletto z Regionálnej agentúry pre životné prostredie predstavil príručku CLIPART určenú miestnym a regionálnym autoritám, dostupnú na stránke EnercitEE. Projekt CLIPART reagoval na stúpajúcu skepsu a spochybňovanie vedeckých výsledkov v oblasti ochrany životného prostredia.


Z perspektívy bežného občana sa na problematiku pozerali tri projekty zo Saska, Švédska a Francúzska. Mestské autority v Lipsku si všimli, že ľudia nevedia „používať“ pasívne domy a tým šetriť na ich prevádzke. Mesto preto vydalo stručnú príručku, ktorou sa snažia zmeniť správanie obyvateľov a vzdelávať ich v oblasti energetickej efektívnosti. Sarah Nilsson zo Smålandu prezentovala ďalší projekt usilujúci sa o zmenu správania. V regióne sa opýtali obyvateľov, či preferujú auto, ktoré spotrebúva peniaze a robí ich tučnými alebo bicykel, ktorý spotrebúva tuk a šetrí ich peniaze? Týmto sloganom sa riadila kampaň pre zmenu dopravných návykov spojená s veľmi populárnou cyklistickou súťažou. Na zmenu správania zraniteľných skupín spoločnosti sa zameriava organizácia Prioriterre z Horného Savojska. Otázku energetickej chudoby preberajú so sociálnymi pracovníkmi, a s ich pomocou vysvetľujú ľuďom, že jednoduchými gestami ekologického správania dokážu postupne znižovať svoje účty za energie.

Energetická efektivita na Slovensku

Ako sa uvádza v správe Energy-Efficiency-Watch pre rok 2013, Slovenský Národný akčný plán energetickej efektívnosti (NEEAP) je pomerne nízkej kvality. Ani dlhodobé ciele a stratégie, ani mechanizmy pre celkovú koordináciu a financovanie energetickej efektivity nie sú stanovené. Potvrdzujú to aj informácie zozbierané na základe rozhovorov s domácimi odborníkmi: viac ako 90% opýtaných odborníkov nevidí žiadny pokrok, alebo len niekoľko nových zavedených politík od posledného národného akčného plánu. V dôsledku toho sa viac než 75% expertov domnieva, že Slovensko buď vôbec, alebo len ťažko dosiahne ciele smernice o energetických službách (ESD). Viac ako 40% expertov označuje nedostatočné financovanie investícií alebo nedostatočnú legislatívu a jej implementáciu za najdôležitejšie prekážky energetickej efektívnosti.

FOTO: www.sxc.hu


Počet zobrazení: 1504x