Kancelária
Bratislavského
samosprávneho kraja
v Bruseli

Frešo: Slovensko sa vydalo Orbánovou cestou

hlavná foto

Bratislavský župan Pavol Frešo v Bruseli rokoval aj s predsedníčkou Výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj Iskrou Mihaylovou. Na spoločnom stretnutí otvorili otázky centralizácie verejnej správy, ktorá sa začala schválením novely Zákona o dani z motorových vozidiel, ale i neobjektívneho merania blahobytu regiónov.

„Je veľmi dôležité povedať, že proces decentralizácie na Slovensku je veľmi podobný tomu, čo sa udialo v Maďarsku. Moji kolegovia, predsedovia maďarských žúp, mi hovorili, že rovnako sa proces, kedy samosprávy postupne strácali suverenitu, začal aj u nich,“ vyjadril sa na stretnutí predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.

Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo predsedníčke výboru europarlamentu Iskre Mihaylovej predstavil model financovania regionálnych samospráv, ktorý na Slovensku fungoval 10 rokov. Jedným z jeho pilierov bola právomoc žúp určovať výšku dane z motorových vozidiel, ktorá bola príjmom župy. Minulotýždňové rozhodnutie parlamentu túto právomoc samosprávnym krajom odoberá.

Druhou z kľúčových tém rokovania bolo meranie blahobytu regiónov, ktoré je založené len na čisto ekonomických ukazovateľoch HDP. Takéto meranie podľa Pavla Freša nie je objektívne a skresľuje údaje o reálnej situácii a bohatstve regiónov.  Bratislavský samosprávny kraj  sa v štatistike Eurostatu z februára 2014 umiestnil na 5. mieste vrámci regiónov EÚ s HDP na obyvateľa 186% priemeru EÚ. Pred BSK sa umiestnili iba Londýn s HDP na obyvateľa bol na úrovni 321 % priemeru EÚ,  Luxembursko  s 266 %, Brusel s 222 % a Hamburg  s 202 %. Je to však veľmi skresľujúca štatistika, pretože reálne neodzrkadľuje paritu kúpnej sily v Bratislavskom kraji, ktorá je výrazne nižšia ako u našich susedov v Rakúsku, ktorý sa nachádzajú ďaleko za nami v štatistike Eurostatu - životný štandard obyvateľov Bratislavského kraja. Takto nastavené merania sú podľa Freša jedným z generátorov nedôvery voči Európskej únii ako takej.

Práve tieto skreslené štatistky sú hlavným dôvodom, pre ktorý Bratislavský samosprávny kraj môže čerpať finančné prostriedky z eurofondov len vo veľmi obmedzenej miere. Členské štáty by preto mohli zvážiť preskúmanie ďalších ukazovateľov pre meranie blahobytu regiónov - používať aj ďalšie kritériá založené na príslušných sociálnych, hospodárskych, environmentálnych, demografických a geografických výzvach, pred ktorými tieto regióny stoja - napríklad použitie kritérií miery nezamestnanosti, miery zamestnanosti, úrovne vzdelania pracovníkov a hustoty obyvateľstva, životná úroveň a hospodárska, sociálna, geografická, demografická a environmentálna zraniteľnosť regiónov.

Na stretnutí predseda BSK Pavol Frešo ocenil aj úsilie Iskry Mihaylovej na pôde Európskeho parlamentu a tlak, ktorý vyvíja na Európsku komisiu na urýchlené dokončenie príprav nového programového obdobia aj jej snahu pri schvaľovaní operačných programov. Zo 46 doteraz schválených operačných programov pre roky 2014 – 2020  sú pre Slovensko schválené zatiaľ tri, Operačný program Kvalita životného prostredia, Operačný program Výskum a inovácie a Operačný program Integrovaná infraštruktúra. Do konca roka očakáva BSK aj schválenie IROPu, teda integrovaného regionálneho operačného programu, v rámci ktorého BSK plánuje financovať investície do stredného školstva, sociálnej oblasti a dopravy.


Počet zobrazení: 682x