Starostovia hovorili o možnostiach čerpať eurofondy

„Nevyhnutným predpokladom úspešnej realizácie projektov a čerpania eurofondov je vzájomná komunikácia a kooperácia. Našim spoločným cieľom je zabezpečiť všestranný rozvoj nášho kraja, a tým zlepšiť život obyvateľov Bratislavskej župy,“ uviedol vo svojom príhovore bratislavský župan Pavol Frešo.

Rečníci z viacerých ministerstiev, Úradu vlády SR a Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku predstavili jednotlivé operačné programy schválené pre Slovenskú republiku a tiež ďalšie možnosti čerpania zdrojov pre subjekty v BSK. Zástupcovia Bratislavského kraja priblížili svoje priority, na ktoré chcú čerpať eurofondy a ktoré majú prispieť k rozvoju celého regiónu. Medzi strategické ciele BSK patrí práve rozvoj sociálnej, školskej a dopravnej infraštruktúry, ale takisto aj výskum a inovácie či energetická efektívnosť. Peniaze chce kraj použiť napríklad na investície do integrovanej dopravy a cyklodopravy, modernizáciu ciest II. a III. triedy, konkrétnejšie na rekonštrukciu cesty medzi Rohožníkom a Malackami či vybudovanie obchvatu Modry, Pezinka, Viničného s napojením na diaľnicu D1. Na riešenie bezpečnej a ekologickej dopravy je pre BSK, ako viac rozvinutý región alokovaných z EFRR 21 mil. €, rovnaká suma je alokovaná aj na oblasť vzdelávania, na podporu sociálnej infraštruktúry, teda na investície do zariadení sociálnych služieb. Na modernizáciu budov a materiálno-technického vybavenia zariadení je vyčlenených 11 mil. € a na podporu rastu a zamestnanosti v kultúrnom a kreatívnom priemysle 20 mil. €.

Prezentované boli tiež priority a nastavenie programov cezhraničnej spolupráce Slovenska s Rakúskom, Maďarskom a Českou republikou, či programy nadnárodnej spolupráce Stredná Európa a Dunaj, ktoré taktiež pre BSK predstavujú veľký potenciál.

Bratislavský kraj sa na nové programové obdobie systematicky pripravuje už od roku 2010 a zároveň sa snaží ovplyvňovať fungovanie nástrojov kohéznej politiky Európskej únie v prospech BSK. Úspešne lobovať sa podarilo aj vďaka dlhoročným aktivitám Kancelárie BSK v Bruseli a spoločnému lobingu vyspelých regiónov na pôde EÚ. „Bez našej systematickej práce, pripravenosti a zázemia v Bruseli by sme neboli schopní presadiť, aby naše obce a mestá boli oprávnené čerpať eurofondy na vybudovanie alebo rekonštrukciu jaslí, škôlok, škôl, sociálnych zariadení či cyklotrás,“ dodal predseda BSK.

Slovensko bolo medzi prvými krajinami, ktorému  Európska komisia schválila tzv. Partnerskú dohodu. V nej si Slovensko vymedzuje strategické ciele a investičné priority na obdobie 2014-2020. V balíku je na to vyčlenených 15,3 mld. eur na obdobie 7 rokov.