Kancelária
Bratislavského
samosprávneho kraja
v Bruseli

Metodika merania vyspelosti regiónov sa musí zmeniť

Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo sa dnes v Bruseli stretol so zástupcom generálneho riaditeľa pre regionálnu a mestskú politiku Normundson Popesom z Generálneho riaditeľstva pre regionálnu a mestskú politiku (DG REGIO). Okrem fungovania kohéznej politiky po roku 2020 bol témou rozhovoru aj súčasný spôsob merania vyspelosti regiónov EÚ, vďaka ktorému je Bratislavský región dlhodobo na popredných miestach tabuľky. Bratislavský región tak podľa výpočtov predbehol Prahu, Viedeň, Berlín či Helsinki.

„Ľudia, ktorí žijú v Bratislave veľmi dobre vedia, že Bratislava nemá životnú úroveň okolia Viedne a už vôbec nie životnú úroveň ako má Berlín alebo Mníchov. A to je dôvod, pre ktorý sa snažíme o to, aby štatistika bola spravodlivá v celej Európskej únii a samozrejme, aby eurofondy mohli čerpať aj Bratislavčania. Trváme na tom, Bratislava nie je v žiadnom prípade tak bohatá ako Londýn alebo Paríž a tú chybu, ktorú Eurostat opakovane nerieši, sa snažíme napraviť aspoň pre budúce programové obdobie po roku 2020, aby sme mohli eurofondy čerpať a aby sme zladili štatistiku s realitou,” vysvetlil predseda Bratislavského samosprávneho kraja a podľa Eurostatu šiesteho najbohatšieho regiónu Európy, Pavol Frešo.

Bratislavský samosprávny kraj dlhodobo dopláca na štatistiky, ktoré síce zohľadňujú tvorbu HDP na regionálnej úrovni, avšak na druhej strane neberú do úvahy rozdielne ceny tovarov a služieb v regiónoch. Navyše toho nezohľadňujú ekonomickú silu obyvateľov regiónov vyjadrenú príjmami domácností. Preto Bratislavský samosprávny kraj a jeho zástupcovia už dlhodobo hľadajú na európskej pôde možnosti zohľadnenia rozdielu medzi ekonomickou silou a životnou úrovňou obyvateľov.
„Keď porovnáme súčasné programové obdobie, naša východisková pozícia za to, že sme boli deviaty, či šiesty región, lebo tam sú minimálne rozdiely originálnych peňazí nielen na kompetencie VÚC, to znamená na to čo my poskytujeme obyvateľom - cesty, sociálne veci, školstvo, kultúra a tak ďalej, ale aj na kompetencie miest a obcí v našom regióne, ale aj na kompetencie štátu či pre podnikateľov. Originálnych peňazí sme mali 46 miliónov na sedem rokov. Z čoho by sme spravili možno dva, tri projekty. Objemy financií sa rozdeľujú na peniaze, ktoré idú do vyspelých regiónov a do nevyspelých regiónov, ale tie prepočty sú také, že zhruba na jeden región pri skutkovom stave 13miliárd, ktoré má Slovenská republika sa preinvestováva okolo 500 miliónov. Bratislavský kraj si našťastie polepšil aj na základe subsidiarity ostatných regiónov, spolupráce tým, že využil v maximálnej možnej miere 3 percentnú flexibilitu, čiže sme sa dostali na 300 miliónov. Ale už len tá flexibilita je akýsi nesystémový krok, čiže my hovoríme napravme štatistiky, porovnávajme porovnateľné údaje, skutočne odrážajme realitu štatistikami a nie naopak a dozvieme sa ako je na tom Bratislavský kraj, koľko mu nominálne mu prislúcha peňazí a vždy si Bratislavský kraj bude musieť vybrať priority, ktoré chce financovať z európskych zdrojov, ktoré chce financovať z vlastných rozpočtov či zo štátneho rozpočtu,“ zhrnula problémy s nedostatkom európskych štrukturálnych a investičných fondov riaditeľka Odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK Barbora Lukáčová.

Témou bruselského rokovania bolo aj vyrovnávanie regionálnych rozdielov v čerpaní európskych prostriedkov po roku 2020. BSK navrhuje, aby základné dokumenty na vyjednávanie nového programového obdobia tvorené štátom obsahovali okrem reformných návrhov sektorových politík aj ich regionálny pohľad. To znamená, aké konkrétne problémy trápia obyvateľov jednotlivých krajov na Slovensku. Tak sa zabezpečí rýchlejšia a efektívnejšia príprava operačných programov pre regióny.
Na Slovensku je jedným z problémov európskych štrukturálnych a investičných fondov aj ich využívanie na kompenzovanie nedostatočného národného financovania. Tieto by však mali byť len doplnkom v rozpočtoch samospráv.



 


Počet zobrazení: 538x