Keď prestane fúkať vietor a svietiť slnko ...?!

Vedeli ste, že ak by bola politická vôľa, dokázali by sme fosílne palivá nahradiť do roku 2015? Do kedy budú ropné spoločnosti diktovať smerovanie Európy a prečo chce Günther Oettinger prepojiť celú Európsku úniu špagetami? Prečítajte si tento článok a dozviete sa, prečo si má Európska komisia urýchlene kúpiť lístok, aby nezmeškala vlak.

Všade sa teraz hovorí o implementácii zelených technológií a všetci chcú investovať viac peňazí do solárnych panelov a veternej energie. Získanú energiu z týchto zdrojov zatiaľ nevieme uskladniť na viac ako 17 sekúnd. Čo budeme robiť, keď prestane fúkať vietor a svietiť Slnko?

Minulý týždeň od 19. do 21. júna sa uskutočnilo podujatie „Dni trvalo udržateľnej energie“, na ktorom sa stretli politici, zástupcovia a vysokí predstavitelia európskych inštitúcii, neziskových organizácii, podnikatelia, odborníci na energetiku, ale aj bežní občania. Spoločne sa snažili nájsť odpoveď na kľúčové otázky:

•    Ako môžeme prekonať krízu?
•    Prečo by sme mali investovať do zelených technológií?
•    Aké sú s tým spojené problémy?
•    Opúšťa ľudstvo dobu kamennú/fosílnych palív a začína sa doba udržateľná?

Na úvod a záver podujatia prispel svojim príhovorom eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger. Podľa neho sa v energetickom sektore mení veľa vecí. „Snažíme sa prejsť na zelené technológie a riešenie vidíme taktiež v šetrení. No na druhej strane dochádza k automatizácii výroby, kde ľudí začínajú nahrádzať roboty a tam je potrebná elektrická energia. Na jednej strane môžeme pomocou novej smernice o energetickej efektívnosti ušetriť, no na druhej strane nám nový typ priemyslu ušetrenú energiu spotrebuje. Stratégia Európa 2020 dáva nový dynamický smer oblastiam ako transport, budovy a priemysel. Potrebujeme spojiť všetky naše sily, aby sa nám to podarilo naplniť.“

Ďalší rečník Simon Brooks z Európskej investičnej banky vysvetlil, prečo by sme mali venovať pozornosť novým technológiám v energetickom sektore. „Prosperita Európskej únie bola založená na spotrebe energie a väčšina z nej pochádza z fosílnych palív. Zatiaľ čo ich spotreba stúpa, zásoby sa znižujú a ak chceme napredovať ďalej, musíme fosílne palivá niečím nahradiť. Navyše, pri nahradzovaní starých technológií novými, máme potenciál do roku 2030 zamestnať v tomto sektore viac ako 20 miliónov ľudí. Otázkou ostáva, koľko z tých zamestnaných ľudí bude v EÚ. Odpoveď na túto otázku prenechám na predstaviteľov, ktorí sú priamo zodpovední za smerovanie únie.“

Michael Crochon zo spoločnosti Schneider electric povedal, že do roku 2050 bude žiť 70% svetovej populácie v mestách, kde sa vyprodukuje 80% emisií a skonzumuje 75% produkcie. Preto by sa zmeny v energetickom sektore mali zamerať najmä na mestá a prakticky vysvetlil, čo je nevyhnutné v budúcnosti urobiť v jednotlivých oblastiach:

1. Energetická efektívnosť zabezpečí zníženie produkcie el. energie a zároveň zníži produkciu skleníkových plynov.
2. Inteligentné siete nám pomôžu ušetriť straty až 50%, ktoré vznikajú pri transporte elektriny.
3. Inteligentné mestá, po naplnení prvých dvoch cieľov bude kľúčovou úlohou transformovať mestá tak, aby produkovali čo najmenej emisií a ponúkli ľuďom zdravé miesto pre život.

Dôležitou líniou podujatia boli aj regióny. Zástupcovia Európskej komisie a Európskeho parlamentu vyjadrili presvedčenie, že kohézne a štrukturálne fondy by mali byť nasmerované najmä na zelené technológie, pretože stratégia 2020 ostane iba pekným a prepracovaným kusom papiera, ak sa nepodporí fondmi.

Riaditeľ organizácie Bankwatch, Marcul Trilling, bol prvý, kto na konferencii začal otvorene hovoriť o negatívnych dopadoch lobistických skupín na regionálnu politiku. „Ak sa pozriete na pozmeňujúce návrhy k smernici o energetickej efektívnosti, je jasne vidieť, že lobisti z ropného a plynového priemyslu sa ju snažia znefunkčniť. „Pozrime sa na to logicky, plynári potrebujú predávať čo najväčšie množstvo plynu. Ak dosiahneme to, že naše domy budú potrebovať menej energie, oni stratia zisky a to si nemôžu dovoliť. Ak sa im aj naďalej bude dariť presadzovať do legislatívy podporu fosílnych palív, zakonzervujeme sa v začarovanom kruhu a nepohneme sa ďalej. Načo by sme mali investovať do inteligentnej distribúcie plynu a ropy, keď ich cena stále stúpa a zásoby sú čoraz menšie? Veď cena jedného ropovodu z Ruska je tak vysoká, že by sme za ňu mohli vytvoriť nové zelené technológie, ktoré by nám zabezpečili dlhodobú energetickú sebestačnosť. Potrebujeme investovať do inteligentných riešení a nie tých, ktoré nám nadiktuje Shell.“     

Ako by sme mohli zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj v regiónoch? Zástupcovia Európskej komisie a parlamentu vidia ako spôsob fondy. Julien Dijol z organizácie Cecodhas Housing Europe vidí toto riešenie skepticky. „Je pekné, že chcete regióny motivovať fondmi na využívanie zelených technológií, no ja mám pocit, že váš plán zlyhá. Keď sa pozriem, ako funguje realizácie projektov z EÚ fondov, mám pocit akoby som bol v Afrike a nie v Európe. Na implementovanie vášho plánu chýbajú administratívne kapacity. Pôsobil som v Afrike niekoľko rokov, a preto viem o čom hovorím. Naplánovanie dobrého projektu trvá viacero rokov a kým sa administratívni pracovníci v určitej oblasti zorientujú, býva už neskoro. Ak nechcete, aby vaše plány zlyhali, súbežne investujte do budovania kapacít a technickej asistencie.“

Na jeho kritiku zareagoval Steven Henderson z Európskej investičnej banky. „Súhlasím, že je nevyhnutné investovať do budovania administratívnych kapacít, no to už prebieha. Iniciatíva JESICA podporuje rozvoj trvalo udržateľného rastu prostredníctvom poradenských mechanizmov. To môže byť inšpiráciou do budúcnosti.“

Aj záverečná reč na tretí deň podujatia patrila eurokomisárovi Güntherovi Oettingerovi, ktorý svoju reč sústredil do niekoľkých bodov. „Čo budeme robiť, keď prestane fúkať vietor a svietiť slnko? Zelené technológie na výrobu energie majú veľkú slabinu a tou je uskladnenie. Stále nemáme smernicu na uskladňovanie elektrickej energie a fosílnych palív. Zatiaľ je to iba môj sen. Ak chceme začať naplno využívať veternú a slnečnú energiu musíme vedieť ako zabezpečiť produkciu elektriny ak nebude fúkať vietor a svietiť slnko. Riešením by mohli byť napríklad inteligentné rozvodové siete, ktoré zabezpečia prevod elektrickej elektriny zo slnečného juhu do veterného severu a naopak. Aby sme to dokázali musíme sa dostať zo základnej školy na druhý stupeň vzdelávania. Zároveň by sme mali určiť stabilné pravidlá pre trh, aby investori mali istotu, že do nových technológii sa oplatí dlhodobo investovať. Na záver by som sa chcel ešte vyjadriť k biopalivám. Aby sme dosiahli náš cieľ 2020 a zníženie skleníkových plynov, začali  sme používať biopalivá. Na jednej strane radíme Brazílii, ako má zaobchádzať s dažďovým pralesom a na druhej strane od nich vo veľkom kupujeme biopalivá. Kvôli tomu sa ničí prales a spôsobujú sa tým ešte väčšie škody, ako by sme používali fosílne palivá. Musíme byť opatrní v takýchto prípadoch, poučiť sa a minimalizovať negatívne vplyvy.“   

Na adresu eurokomisára odznela tvrdá kritika, no boli predstavené aj isté pozitíva. Jeho najväčším kritikom bol riaditeľ organizácie Greenpeace Jorgo Riss. Najprv sa vyjadril, že súhlasí s jeho postojom voči biopalivám, ktorý ho značne prekvapil. „Nesúhlasím však s názorom, že potrebujeme investovať do zásobníkov fosílnych palív a elektrickej energie. Plán, v ktorom chcete prepojiť celú Európu špagetami a presúvať centralisticky vyrobenú elektrickú energiu z jedného miesta na druhé, nie je dobrý. Pripomína to socialistické centrálne plánovanie a ak sa pozrieme na minulosť vyplýva z toho slabosť systému. My potrebujeme regionálnu diverzifikáciu a tým sa dokážeme vyhnúť centralistickému zlyhaniu. Čo je potrebné urobiť, aby sme to dokázali? Najprv sa musíme zbaviť ropného lobingu. Vedeli ste, že denne Európa zaplatí 1 miliardu eur za ropu? Predstavte si, že by sa tieto peniaze systematicky investovali do rozvoja nových technológii. Ak by bola politická vôľa, podľa vedeckej štúdie by sme dokázali fosílne palivá z veľkej časti nahradiť inými technológiami do roku 2015. V poradí druhým kľúčom k úspechu je správne nasmerovať dotácie. Rozvoju spotreby fosílnych palív tiež napomohli dotácie. Dnes to musíme zastaviť a dotácie sústrediť do nových oblastí. Ak Európska komisia nechce zmeškať vlak, je na čase, aby si ihneď kúpila lístok“.

Birka Wicke z Koperníkovho inštitútu pre udržateľný rozvoj v závere konferencie vystihla v dvoch vetách zmysel celého podujatia: „Rast, ktorý nie je trvalo udržateľný nie je rast, ale štatistika! Preto investujme našu energiu tam, kde to má význam, do trvalo udržateľnej energie.“    

Video z konferencie nájdete tu.

Foto: www.tgeg-asia.blogspot.be