Dnes rokuje európsky summit o rozpočte EÚ na roky 2014 - 2020

Európsky summit bude 7. a 8. februára rokovať o rozpočte pre roky 2014 až 2020. Posledný návrh predsedu Európskej rady Hermana van Rompuya je 972 mld. €. Škrty ostali na výške 75 mld. €, zmeny sa urobili v tom, na čo peniaze pôjdu. Rompuy zobral 13 mld. € na vedu a výskum a tiež dopravné projekty. Osem miliárd pridal na poľnohospodárstvo a 10 miliárd pridal na pomoc chudobnejším regiónom. Cieľom rozpočtu je prispieť k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu.

Cyperské predsedníctvo ešte vlani v októbri navrhlo znížiť rozpočet vyčlenený na politiku súdržnosti po roku 2013, čo však Výbor regiónov považuje za neprijateľné. Piatkové 99. plenárne zasadnutie Výboru regiónov odhlasovalo, že nesúhlasí s tým, aby sa rozpočet znižoval na úkor rozvoja regiónov, na úkor politiky súdržnosti a na úkor ekologických politík. „Inými slovami, ak sa má niekde šetriť, tak nech sa šetrí na administratíve v Bruseli, na administratívnych nákladoch, pripadne v iných centrách, ale nech sa nešetrí na tom, čo ľudia dostanú priamo v regiónoch,“ zdôraznil bratislavský župan Pavol Frešo. Zároveň podčiarkol, že regióny by nemali trpieť, ale musia mať garantované svoje rozvojové impulzy a všetky svoje príjmy a ľudia v regiónoch musia dostať z Európy patričnú protihodnotu.
 

Výbor regiónov sa uzniesol na tom, že krátenie prostriedkov na financovanie politiky súdržnosti by negatívne ovplyvnili rozvoj jednotného trhu a investičné kapacity miestnych a regionálnych orgánov v oblastiach, ktoré majú pre budúcnosť Európy rozhodujúci význam. Sú to napríklad aplikovaný výskum a inovácie, odborné vzdelávanie, podpora MSP, ekologické hospodárstvo a infraštruktúra, ktoré sú kľúčovými oblasťami pre vytváranie pracovných miest do budúcnosti. „V súčasnej situácii hospodárskej a sociálnej krízy by takéto škrty mohli ohroziť dlhodobé investície a budúci trvalo udržateľný rast ako aj úlohu Európy vo svete,“ domnieva sa Výbor regiónov.
 

Výbor regiónov podporuje návrh Komisie zvýšiť prostriedky na európsku územnú spoluprácu na 11,8 mld. € namiesto 8,7 mld. € v tomto programovom období. Európska územná spolupráca je prínosom v oblasti európskej integrácie a územnej súdržnosti, pretože minimalizuje negatívne vplyvy hraníc, zlepšuje účinnosť politických opatrení, zlepšuje kvalitu života, posilňuje budovanie kapacít a podporuje dôveru a vzájomné porozumenie obyvateľov v rámci EÚ.  Európska rada však v tejto položke navrhla krátenie 3 mld. € a znovu zavádza požiadavku maximálnej vzdialenosti 150 km pre cezhraničnú spoluprácu v prípade námorných hraníc. Výbor však víta skutočnosť, že sa v návrhu záverov Rady v súlade s požiadavkou VR a postojom EP zohľadnila potreba zvýšiť mieru spolufinancovania programov v oblasti európskej územnej spolupráce na 85 percent.

„Tento krok je nesmierne zaujímavý pre obce a mestá bratislavského regiónu, keďže oveľa intenzívnejšie realizujú svoje rozvojové aktivity práve prostredníctvom cezhraničných programov či už s Rakúskom alebo Maďarskom,“ skonštatoval Pavol Frešo. Rovnako zdôraznil, že toto rozhodnutie zníži finančnú záťaž na financie obecných a mestských rozpočtov, nakoľko sa spolufinancovanie Komisie na každom podporovanom projekte zvýši o 10%.