Kancelária
Bratislavského
samosprávneho kraja
v Bruseli

Zastupenie BSK na konferencii o boji proti chudobe

hlavná foto

Konferencia s názvom „Rastúca kríza v Európe – je Európa schopná účinne reagovať?“ sa konala v priestoroch Hospodárskeho a sociálneho výboru a zúčastnili sa jej najmä regionálni zástupcovia európskej siete charitatívnych katolíckych organizácií Caritas Europa. Za Slovensko je členom tejto siete Slovenská katolícka charita, ktorú na konferencii reprezentoval Juraj Barát.


Caritas Europa pôsobí v Bruseli s cieľom presadzovať  v európskych inštitúciách témy ako boj s chudobou a sociálnu exklúziou. Ponúka skúsenosti a analýzy z tejto oblasti v členských štátoch – jedna z nich sa stala podnetom na organizáciu spomínanej konferencie.


Analýza s názvom „Tieňová správa k stratégii Európa 2020 – zmeškaný vlak na inkluzívny rast“ je kritickým zhodnotením stratégie, ktorou Európska komisia sledovala boj proti chudobe a sociálnu inklúziu. Vznik a účel stratégie metaforicky zhrnul generálny riaditeľ Caritas Europa, Jorje Nuno Mayer, ktorý ho ilustroval na príbehu o topiacich sa ľuďoch, ktorých ľudia stojaci na brehu chceli zachrániť. Naraz však zistili, že topiacich sa je priveľa, kým záchrancov je málo. Preto sa dohodli na vytvorení spoločného sľubu, ktorým chceli obra zničiť. Namiesto toho sa však obor stále zväčšoval. „A preto sa skauti z Caritas Europa rozhodli zistiť dôvody, prečo obor stále rastie, prečo sa záchrancom nepodarilo dosiahnuť svoje sľuby.“ Pod sľubmi mal autor myšlienky na mysli práve stratégiu Európa 2020.


Analýza pozostáva z výskumu v 23 krajinách EÚ – medzi nimi je aj Slovensko. Zdrojmi dát boli národné dáta a štatistiky členských štátov, ale aj výpovede ľudí pracujúcich v teréne, či samotných obetí chudoby. Súhrnné správy o stave v jednotlivých krajinách, teda aj o Slovensku, sú dostupné tu.


Medzi hlavné zistenia patria nasledovné skutočnosti:
1. Členské štáty urobili malý pokrok v implementácii záväzkov vyplývajúcich zo stratégie Európa 2020.
2. Chýbajú, alebo je málo opatrení pre zmiernenie dopadov krízy na obyvateľstvo. Najvýraznejším ukazovateľom je rastúca nezamestnanosť, ktorá je alarmujúca najmä v prípade mladých a často kvalifikovaných ľudí.
3. Fiškálne opatrenia majú negatívny dopad na sociálnu oblasť – napr. v Grécku dochádza k zatváraniu zariadení sociálnych služieb, čo znamená, že ľuďom v núdzi nemá kto poskytovať pomoc.
4. Sociálne reformy negatívne vplývajú na oblasť ľudských práv, sociálnej ochrany a kvalitu sociálnych služieb.
5. Nedostatočné opatrenia pre aktívnu inklúziu ľudí, ktorí sú vytláčaní z pracovného trhu (napr. menej kvalifikovaní, čerství absolventi, dlhodobo nezamestnaní a pod.)
6. Chýbajú aktuálne štatistiky, ktoré by zachytávali negatívny trend rastu chudoby.
7. Zvyšuje sa výskyt fenoménu tzv. „in-work poverty“ – t.j. chudoby ľudí, ktorí sú zamestnaní sa nezlepšuje, podobne ako fenomén detskej chudoby, ktorá začína presahovať aj na mladých, keďže mnohí sú nezamestnaní.
8. Nedostatočná prepojenosť Národných reformných programov so štrukturálnymi fondmi – neobsahujú informácie o tom, ako by tieto zdroje mali zabezpečiť naplnenie cieľov v programoch. Problémom býva aj nízka transparentnosť. Preto existuje obava, či štrukturálne fondy budú schopné vytvoriť a implementovať opatrenia na zníženie chudoby.
9. Nedostatočné zapojenie tretieho sektora do implementácie stratégie, málo konzultácií.


Medzi hlavnými odporúčaniami v Analýze rezonuje:
- Vytvorenie pracovných miest. Nielen v analýze, ale aj počas diskusie na konferencii niekoľkokrát odznelo, že problém nezamestnanosti mladých nespočíva v tom, že by neboli kvalifikovaní. Problém spočíva v tom, že jednoducho neexistujú pracovné miesta, v ktorých by mohli nájsť uplatnenie, resp. sú nedostatočne zaplatené. Preto zvýšenie počtu školení alebo projekty zamerané na ich väčšiu špecializáciu nevyrieši problém vysokej nezamestnanosti. Vyrieši ho jedine vytvorenie pracovných miest.
- Vytvorenie, resp. väčšie využitie zdrojov financovania – spomínajú sa najmä európske štrukturálne fondy.
- Implementovanie politík zameraných najmä na boj s nezamestnanosťou mladých
- Zameranie sa na zníženie segmentácie pracovného trhu, ktoré vedie k fenoménu chudoby v zamestnanosti (in-work poverty)
- Prijatie programu pre investície, ktorý by pomohli zmierniť dopady úsporných opatrení, podobne ako aj vytvorenie a implementácia opatrení, ktoré by sledovali piliere stratégie Európa 2020
- Aby sa boj proti chudobe stal prioritou. Počas konferencie niekoľkokrát odznelo, že ekonomické záujmy, t.j. úsporné opatrenia, v praxi stoja nad sociálnymi, čo chudobu len prehlbuje.


Celú Analýzu si môžete prečítať tu.


Počet zobrazení: 1073x